Brady zažívajú posledné roky priam nevídanú renesanciu. Väčšina z mojich kamarátov si pestuje svoju bradu už nejaký ten piatok a takmer každý jeden z nich mi už po pár týždňoch od zapustenia rád porozprával o tom, ako pôsobí mužnejšie na opačné pohlavie a ako sa záujem žien zdvoj či strojnásobil.
Záhada ryšavej brady
Do toho sa na sociálnych sieťach začali pravidelne objavovať obľúbené fotografie populárnych mužov, hercov a celebrít, ktoré znázorňujú ich premenu z „pred bradou“ na „s bradou“. Rozdiel sa pritom naozaj nedá nevšimnúť.
Keďže som sa mojich doterajších 25 rokov života pravidelne holil dohladka (za čo som si vyslúžil aj posmešnú prezývku holobriadok), a v podstate som za celý život okrem trochu riedšich vlasov a stále viac viditeľnejších kútov žiadnou výraznejšou premenou neprešiel, rozhodol som sa zapustiť bradu aj ja.
Samozrejme, inšpirovaný premenami bradatých celebrít som sa tešil na môj nový look a už som sa videl ako moje tmavé vlasy plynule prechádzajú do hustej, tmavej brady. Samozrejme, ako to už býva zvykom, realita zaostala za očakávaniami a po čase som si začal všímať, že moja vysnená tmavá brada začína chytať mierne ryšavý nádych.
Nakoľko však nemám ryšavé vlasy, zaskočilo ma to. Čo ma však zaskočilo ešte viac bola skutočnosť, že odvtedy som si začal ryšavé brady všímať aj všade naokolo. Poznáš to, ako keď sa dívaš na obrázok v ktorom vidíš zajaca a všetci okolo kačku. Zrazu vti tu kačku v tom obrázku niekto naozaj ukáže, a ty už nič iné ako kačku nevidíš a nechápeš, ako si ju tam nemohol vidieť od samého začiatku.
Tak som postupne prišiel na to, že ryšavé brady sú vlastne fenomén mnohých chlapov a väčšina z nás aboslútne netuší, prečo to tak je, keď nie sme ryšaví my, naši súrodenci, rodičia či dokonca možno ani starí rodičia.
Povedal som si teda, že sa na to pozriem bližšie, a záhadu ryšavej brady odhalím.
Čo teda môžeme viniť z toho, že niektorí chlapi majú ryšavé brady, aj keď nemajú ani jeden ryšavý vlas na hlave? Odpoveďou je, tak ako pri všetkom, čo sa brady týka, genetika. V tomto prípade je však veda oveľa zaujímavejšia, ako jednoduché „ak u teba v rodine nikto nezarastá, nebudeš ani ty.“ Ako to teda je, a ako sa tie ryšavé fúzy rodia?
Moje pátranie ma zavialo naozaj veľmi ďaleko, až k anglickým článkom na tému ryšavej brady, ktorých je, ako som zistil, neúrekom. Všetky však väčšinou odkazujú na reportáž na stránke Motherboard, ktorá patrí pod renomovaný portál Vice.
V tomto článku fenomén ryšavej brady objasňuje genetička Petra Haak-Bloem, z holandského národného informačného centra pre genetiku a dedičných vlastností Erfocentrum.
Z genetického hľadiska je farba vlasov a brady skutočné komplexná záležitosť. Ako hovorí genetička Petra Haak-Bloem, „gény, ktoré určujú farbu vlasov sa volajú takzvané „nekompletné dominantné dedičné znaky“. To znamená, že neexistuje jeden gén, ktorý by bol dominantný natoľko, že sám ovplyvnil farbu vlasov, ale všetky tieto gény sa v podstate ovplyvňujú navzájom.“
V konečnom dôsledku tak rovnaké gény ovplyvňujú každého človeka inak. Zároveň to otvára možnosti pre nespočetné množstvo kombinácií, kedy brada má úplne inú štruktúru, hustotu, textúru a, samozrejme, farbu ako vlasy na hlave.
„Všeobecne povedané, ľudia zdedia farbu svojich vlasov a ochlpenia nielen od svojich rodičov, ale aj ich starých rodičov či svojich skorších predkov. Je tak úplne možné, a normálne, že nejaký váš starší predok mal farbu vlasov ktorá sa vďaka určitých kombinácií génov zrazu objaví u vás a môže to byť prekvapujúce aj pre samotných rodičov,“ pokračuje Petra Haak-Bloem.
To nie je žiadne prekvapenie, ale to sú havne vlasy. Čo tedá tá ryšavá brada?
Odtieň farby vlasov a brady je určená množstvom melanínu, alebo pigmentu, ktorý sa nachádza vo vlasoch. NašeDNA má v sebe nielen zakódované, aký máme pigment, ale takisto aj jeho množstvo.
„V prípade belochov odtieň vlasov a brady záleží na dvoch typov melanínu: eumelanín (čierny pigment) a feomelanín (červený pigment). Vlasové bunky ľudí s tmavými vlasmi obsahujú iba eumelanín, kým blondiaci zas majú eumelanínu menej. A ryšaví ľudia zas majú vo vlasoch predovšetkým feomelanín,“ vysveľuje ďalej Petra Haak-Bloem.
„Pred asi desaťročím pritom výskumnici zistili, že jeden konkrétny gén, zvaný MC1R na chromozóme 16 hrá dôležitú úlohu pri obdarovávaní ľudí červenými vlasmi a ryšavou bradou. Úloha génu MC1R je totiž tvorba proteínu zvaného melanocortin 1. A je to práve tento proteín (ešte raz, melanocortin 1), ktorý hrá aktívnu úlohu pri premene feomelanínu na eumelanín.
Keď niekto zdedí dve zmutované verzie génu MC1R (jednu verziu od každého rodiča), menej feomelanínu sa premení na eumelanín, čo má za následok, že sa v tele človeka nahromadí viac feomelanínu a človek tak zostane s červenými vlasmi,“ opisuje vedecké procesy prebiehajúce v tele Petra Haak-Bloem.
Takto teda vznikajú ryšavky a ryšavci. Neočakávaná ryšavá brada je tak v podstate efektom mutácie v géne MC1R. V prípade, že totiž v sebe máme iba jednu zmutovanú verziu tohto génu, ryšavé vlasy, fúzy, chlpy a podobne sa môžu objaviť na kadejakých (často aj nechcených) miestach.
Tak a tu to máme, páni. Dôvod, prečo tak veľa z nás má či už mierne, alebo trochu viac ryšavú bradu. Nakoniec však treba dodať, že ide o úplne neškodnú vec a ryšavá brada nesignalizuje žiadnu chorobu. Práve naopak, z vlastných skúseností viem, že kým u nás na Slovensku je ryšavá brada celkom bežná, v krajinách južnej Európy to neplatí, a v očiach miestnych žien len naberieš viac na exotike, čo nikdy nie je na škodu, obzvlášť ak ideš na dovolenku niekam do Španielska či Portugalska 😉
Zdroj: motherboard.vice.com