Sprievodca remeselným pivom: Ako si ho vychutnať čo najviac
Ak sa ťa niekto spýta na jeden najlepší deň v roku, ktorý si vyberieš? Môže to byť napríklad vianočný Štedrý deň, pretože miluješ svoju rodinu a atmosféru vzájomnosti, pokoja a potešenia, ktorá so sviatkami spája (odhliadnúc od miliónov ľudí v nákupných centrách či cestách, a stresov zo zháňania darčekov na poslednú chvíľu, čo do romantického obrazu Vianoc akosi nezapadá).
Alebo môžeš povedať, že je to deň, kedy má tvoja partnerka/partner narodeniny, pretože rozmaznávať lásku svojho života je tá najčistejšia radosť, akú si len vieš predstaviť. Rovnako tak môžeš povedať, že je to každý deň, pretože neprestávaš žasnúť nad zázrakom každej formy života vo vesmíre či nekonečnej krásy matky prírody, a si vďačný za každú sekundu možnosti byť súčasťou tejto nekonečnej energie.
Nuž, povedať môžeš čokoľvek z toho, ale mýlil by si sa. Je to totiž 5. august, tiež známy ako medzinárodný deň piva, udalosť špeciálne určená na vychutnávanie si tohto obľúbeného nápoja bez akýchkoľvek výčitiek. Možno sa zdá, že tento článok píšeme trochu odveci už 14. júna, avšak ide o veľmi prezieravé rozhodnutie. Presne dnes je totiž hneď druhý najlepší deň tohto roka, kedy sa oficiálne začínajú 21. majstrovstvá sveta vo futbale v Rusku. No a k 64 zápasom počas jedného mesiaca predsa neodmysliteľne patrí viac ako len 64 litrov piva!
Nikto nepochybuje o tom, že dokážeš na trávniku rozoznať Saudskú Arábiu od Iránu, Peru od Panamy či Senegal od Kamerunu. Čo však v prípade, keď si k zápasu vyberáš medzi ležiakom a stoutom? Alebo máš chuť na ale (čítaj “ejl”), ale nevieš, či ten, ktorý ti na víkendovej grilovačke u švagra tak chutil bola IPA alebo APA? Čo s tebou v prípade, že tvoje obľúbené pivo je už od puberty Stella?
Keďže jarný Národný salón piva je už za nami, a ten jesenný ešte dosť ďaleko pred nami, rozhodli sme sa to vziať do vlastných rúk, a prinášame stručný úvod do sveta nielen remeselného piva, ktoré dnes zažíva nevídanú renesanciu, ktorý ťa, dúfajme, bude sprevádzať nielen najbližším – a najlepším – mesiacom tohto roka.
Základy
Ako najlepšie začať bitku v krčme? Opýtaj sa partie fanúšikov remeselného piva, aby ti definovali svoju obľúbenú chuť tohto zlatého moku. Bez ohľadu na to, koho sa opýtaš, nielen samotná definícia piva ako takého, ale aj neustála potreba oficiálne každé pivo označiť či nejako charakterizovať, je veľmi sporná záležitosť. Ale aj medzi pivnými fanatikmi, ak ich prinútite argumentovať a vysvetlovať, akékoľvek definície môžu byť spoločné v ich fundamentálnom nedostatku informácií.
Stručne a v skratke, pivo je považované za “remeselné” v prípade, keď je vyrobené malým, nezávislým pivovarom. Pokiaľ chceme ísť do menších technikálií (a pridať tak svoje slovo do ruvačky), remeselné pivá sú v oveľa väčšej miere založené na chmele, pestrosti rôznych typov kvasiniek a rôznych pridaných ingrediencií, ktoré sa s pivom bežne nespájajú, ako napríklad chili, tabak, či kvasné droždie. Jedno základné pravidlo však je, že remeselné pivo nie je varené veľkými nadnárodnými pivovarmi, ktoré len následne na fľašku nalepia nejakú hipsterskú etiketu.
Remeselné pivo a Ale
To najdôležitejšie, čo tu potrebuješ vedieť je, že remeselné pivo a Ale v podstate nie sú tak odlišné. Historicky, Ale je súčasťou anglickej pivnej kultúry a tradície, a ide o sudom upravené pivo, ktoré sa varilo v lokálnych pivovaroch a čapovalo sa tradične bez dodatočného tlaku plynu. V anglických puboch tak dodnes môžeš pozorovať, že Ale, ako napríklad London Pride, v porovnaní s masovo vyrábanými ležiakmi typu Heineken či Zlatý Bažant, sa v podstate nečapuje, ale na niekoľkokrát doslova pumpuje.
Toto ho práve odlišovalo, a do istej miery aj stále odlišuje od spomenutých masovo vyrábaných pív nadnárodných koncernov.
Pojem remeselné pivo, z anglického “craft”, zas v skutočnosti pochádza z Ameriky, pričom ide o podobný princíp ako u britského Ale-u, a teda o odlíšenie sa od masovo vyrábaných pív – varením, zložením a aj podávaním.
Z čoho sa pivo vyrába?
Pivo obsahuje štyri hlavné indgrediencie, z ktorých hlavnou je voda. V skutočnosti voda tvorí až 95% obsahu a zloženia piva. V praxi to tak znamená, že v závislosti od toho, kde na svete sa nachádzaš, a faktorov ako napríklad mineralita vody v tvojom okolí, bude aj rovnaké pivo s totožným zložením chutiť inak. A to je presne to, čo robí pivo výnimočným (okrem milióna iných vecí, samozrejme).
Zázraky sa začnú diať keď sa do vody pridá chmeľ, kužeľovitý kvet, ktorý so sebou prinesie aj známu horkosť a delikátne arómy. Vedel si napríklad, že existuje viac typov chmeľu, ako viničových odrôd hrozna? Ďalšou kľúčovou zložkou piva je slad, a samozrejme, kvasinky, najdôležitejší pomocník v krásnom procese premeny cukru na alkohol- známym ako fermentácia.
Ktorý typ piva je ten tvoj?
Povinnú jazdu teóriou máme za sebou a môžeme sa vrhnúť priamo na to najlepšie – samotné pitie. Teda pardon, myslíme degustovanie. Ktoré pivo si ale objednať? S čim začať? Nuž, remeselné pivo spadá zhruba do 5 kategórií.
Pale Ale
Tieto sexy elegantné pivá sú charakteristické vysokým podielom chmelu a vyšším percentom alkoholu. Vďaka svojim ľahkým a čistým tónom pasujú ku väčšine jedál. V našich končinách sú najznámejšími a najpopulárnejšími predstaviteľmi ľahšia American Pale Ale (APA) a ťažšia a silnejšia India Pale Ale (IPA). Tá je údajne preto silnejšia, lebo v časoch minulých, keď Veľká Británia ovládala ríšu nad ktorou nikdy nezapadalo slnko, malo pivo počas prepravy loďami z Indie to Británie v sudoch výrazne viac času na zrenie.
Čo si všímať pri ochutnávke: citrus, bobuľové ovocie, tropické ovocie, sušienky, tráva.
Belgické
Väčšinou je založené na kombinácii kvasiniek a pridaných príchutí ako sú rôzne koreniny, hnedý cukor alebo tabak. Niektoré sú ľahké farbou aj chuťou – svetlé, single, tripel – kým ďalšie sú tmavé farbou a plné telom – dubbel, quadruple.
Čo si všímať pri ochutnávke: teplé, sladké á jesenné tóny, karamel, orechy.
Pšeničné
Väčšina pív používa 100% sladového jačmeňa. Pšeničné pivá, naopak, používajú 40-60% svojho zloženia namiesto jačmeňa pšenicu – vďaka čomu dosahujú ľahšiu, sviežejšiu a čistejšiu chuť. Menší tip pri ich vychutnávaní – obzvlášť v horúcich letných dňoch ich odporúčame vyskúšať s limetkou, či citrónom.
Čo si všímať pri ochutnávke: žuvačka, banán, citrus, coriander.
Red/Amber/Porter/Stout
Teplejšie, tmavšie a sladovejšie ako ich svetlí bratranci. Tieto zlatohnedé pivá zvyknú byť sladké a plné, bohaté v chuti. Červené, jantárové a tmavé majú ľahšie až stredné telo, kým porter a stout majú stredné až silné a ťažké telo.
Čo si všímať pri ochutnávke: karamel, čokoláda, káva, opečený chlieb.
Ležiak/Pilsner
U nás na Slovensku najznámejší typ piva, známy aj ako pivo plzeňského typu, z nemeckého “Pilsner”.
Ľahké, svieže a jasné, ležiaky sú bezkonflitný typ piva, ktorý ničím špeciálne nevyniká, ale zároveň ani ničím neurazí. Práve preto asi ide o najpopulárnejší typ piva, ktorý si rozumie s každým, a každý si ho aj veľmi rád dá.
Čo si všímať pri ochutnávke: citrus, bilinky, karamel.
Ako pivo ochutnávať
Pri ochutnávaní piva, tak ako pri akomkoľvek inom alkohole, spravíš najlepšie, keď budeš trpezlivý a vyhradíš si naň dostatok času. Akokoľvek lákavé môže byť stiahnuť čerstvo načapované pivo na pár dúškov ako keby bolo 18:30 v piatok podvečer, skús sa tomu pri ochutnávke vyhnúť.
Sústreďte sa na 4 hlavné faktory: chuť, arómu, pocit v ústach a vzhľad.
Vždy ochutnávajte z pohára, jemne v ňom pivo potoč z jednej strany na druhú a neboj sa ho ovoňať. Sústreď sa na arómy a vône, ktoré dokáže rozoznať. Nezabúdaj však, že vône sú veľmi subjektívna záležitosť a preto si nič nerob z toho, ak tvoji kamoši v pive cítia koriander, kým ty iba pivo.
Následne sa napi menším dúškom a pomaly pivo prehltni. Sústreď sa na chute, ktoré dokážeš na jazyku rozoznať, či niektoré zarezonujú viac alebo menej, či majú pomalší nástup ale dlhší dojazd, alebo naopak, mohutný nástup a následne ich nahradí niečo iné? Aká je hustota piva, ktoré máš v ústach?
Nezabúdaj, že jazyk rozoznáva rôzne chute v jednotlivých častiach svojho povrchu, preto daj pivu trochu času v ústach, kým ho úplne prehltneš.